Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
rozcuhané myšlienky
skladajú rubíkovú kocku
vlastného oportinizmu
spolčujúc identitu
až do stratena
blúdim košiarom čiernych ovečiek
a hľadám vypálené znamenie
na tele bieleho kozláťa
zo samej bezuzdnosti
pozatváram dvere
a prestávam dýchať
vlci nechcú mať
čierne mäso medzi zubami
obrnený košiar transportérmi rokov
pocitov
bez citov
vidlami nahádzané kopy otroctva
v košiari vlastnej
protirečivosti a bezmocnosti sa
rozkladá silážová
jama
