zamotané slová sa rozplietli
ich podobu možno prirovnať k presným líniam klasického obrazu
od Van Gotha
uniká preč - vlastne - do vnútrozemia cynizmu
kde individualita sa triedi a dáva outsidrom z pospolitého ľudu
zmietal sa v prvých snehových vločkách (v sebe samom)
a na ceste do pekla spomínal na vôňu Paríža
pretože s ňou splynula Hanka a Linda nie
opäť dráždil netopiere rozpustenými vlasmi a kanálom
sa preplazil na ružovom jazyku ako na loďke
dvaja z davu spievali piesne o Bohu a pohľadmi
provokovali Igora
ktorý ako dieťa veril trpaslíkom pretože o nich čítal
" dnes už im verí iba zabudnutá Snehulienka,
vykríkol
uväznená v chatrči neslobody."
blázon, zbláznený do skrýš (vídaval ich v snoch)
do klasov trhajúcich sa zo zeme
podkov pribijajúcich si na srdce kvôli šťastiu
a anjelov šepkajúcim čosi nezmyselné "siléntiu"
uniká preč - vlastne - do vnútrozemia cynizmu
kde individualita sa triedi a dáva outsidrom z
pospolitého ľudu
a Hanka hľadí spoza mreží jedným okom na Lindu
na jej priľahlé šaty z Paríža zvýrazňujúce dokonalé krivky
a Igor prehĺta snehové vločky ako tabletky
na ukojenie "tiažných stavov"
rozmotané slová sa zaplietli
ich podobu možno prirovnať k ťažkým líniam posmodernistického obrazu od
Petra Štrbu
