myslela
že sú to obyčajné papiere
zmáčané dúhou
verila diaľkam
kam v diaľ
pýtala sa seba
poddajnej slúžky
dláviacej kamenný kríž
vo vymyslenom meste na juhu
dnes však zlízala všetok med veľmi rýchlo
a topila plaché ryby v akváriu
neraz je všetko znehybnené
pomyslela si
najmä v zime
keď to tuhé prirovnáva k prepadnutým rukám
čo roky preliezali šikmé strechy a oceľ
túžili roztaviť jediným úderom
päste do srdca
pohodlne leží
cíti to chvenie meniace sa na zimomriavky
teta